Na pôde Ministerstva spravodlivosti SR sa dnes uskutočnilo stretnutie najvyšších predstaviteľov justície. Témou rokovania bola budúcnosť trestnej politiky na Slovensku v kontexte aktuálnych návrhov noviel trestných kódexov, ktoré pripravuje Ministerstvo spravodlivosti SR.
Rokovanie na pôde MS SR nadviazalo na pravidelné stretnutia odbornej skupiny pre trestné právo zloženej zo zástupcov hlavných justičných inštitúcií, ktorá vznikla ešte v januári 2022. Najvyšší justiční predstavitelia sa vtedy dohodli na potrebe vzniku spoločnej platformy, ktorej cieľom bolo formulovanie návrhov smerujúcich k nevyhnutnej modernizácii trestného práva. Vznik odbornej platformy bol zároveň reakciou na v tom čase nedostatočný odborný dialóg s predkladateľom návrhu zákona.
Na dnešnom rokovaní odbornej platformy, ktorú zvolal minister spravodlivosti Viliam Karas, sa zúčastnil predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta, podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR Andrea Moravčíková, predseda trestnoprávneho kolégia NS SR František Mozner; predseda Najvyššieho správneho súdu SR Pavol Naď, generálny prokurátor Maroš Žilinka, predseda Slovenskej advokátskej komory Martin Puchalla, podpredseda SAK Ondrej Laciak a štátny tajomník MS SR Peter Sepeši. Prítomní diskutovali o základných východiskách aktuálnych návrhov noviel trestných zákonov.
Predstavitelia Najvyššieho súdu SR, Generálnej prokuratúry SR a Slovenskej advokátskej komory následne po stretnutí prijali spoločné vyhlásenie:
„Najvyšší súd SR, Generálna prokuratúra SR a Slovenská advokátska komora vítajú predstavené východiská plánovanej reformy trestnej politiky. V prípade zohľadnenia odborných pripomienok hlavných dotknutých subjektov sme presvedčení o tom, že pripravovaná legislatíva môže byť dobrou šancou na posun slovenského trestného práva viac smerom k osvedčeným princípom európskej právnej tradície.
Konštatujeme, že slovenská trestná politika je v súčasnosti deformovaná neprimerane vysokými trestnými sadzbami, ktoré sa pri niektorých skutkových podstatách vymykajú európskym zvyklostiam. Súčasne poukazujeme na priestor pre lepšie využívania potenciálu alternatívnych trestov a lepšej práce v oblasti probácie a mediácie.
S rovnakou naliehavosťou poukazujeme aj na potrebu pokračovania v ďalšej humanizácii podmienok výkon trestu odňatia slobody a výkonu väzby. Aj v tejto oblasti vítame všetky snahy smerujúce k približovaniu sa k štandardom vo vyspelých európskych demokraciách.
Na záver vyjadrujeme želanie, aby sa zásadné zmeny v trestnej politike prijímali na základe čo najširšieho odborného konsenzu a pri súčasnom rešpektovaní pravidiel riadneho legislatívneho procesu. V tejto súvislosti deklarujeme ochotu a pripravenosť našich inštitúcií poctivo pristúpiť k pripomienkovaniu pripravovaného vládneho návrhu, pri ktorom zohľadníme skúsenosti našich inštitúcií s praktickou aplikáciou trestnej legislatívy.“