Stanovisko č. Tpj 14/06

Stanovisko č. Tpj 14/06

17.
STANOVISKO

 
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zjed­notenie výkladu prechodného ustanovenia § 564 ods. 5 Trestného poriadku (zákona č. 301/2005Z. z. v znení neskorších predpisov) v súvislosti s ustano­vením § 76 ods. 6 Trestného poriadku, upravujúcim celkovú dobu trvania väzby od 1. januára 2006, sp. zn. Tpj 14/06, prijaté 8. decembra 2006.
Z ustanovenia § 564 ods. 5 Trestného poriadku účinného od 1. ja­nuára 2006 vyplýva, že vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na okresný alebo krajský súd do 31. decembra 2005, sa konaním podľa doterajších predpisov rozumie aj konanie o dôvodoch a leho­tách väzby, vrátane konania o návrhu na predĺženie lehoty väzby Najvyšším súdom. To znamená, že lehota trvania väzby sa v týchto prípadoch posudzuje podľa § 71 ods. 2 Trestného poriadku, účinné­ho do 1. januára 2006, v zmysle ktorého celková doba trvania väzby v prípade skutku napĺňajúceho znaky obzvlášť závažného zločinu podľa nového Trestného zákona, účinného od 1. januára 2006, môže trvať až päť rokov.
Zákonná úprava v § 564 ods. 5 Trestného poriadku nenarúša ústavný princíp rovnosti garantovaný článkom 13 ods. 3 Ústavy Slo­venskej republiky. Osoby nachádzajúce sa v súdnej väzbe pred 1. ja­nuárom 2006 pre skutky kvalifikovateľné podľa Trestného zákona, účinného od 1. januára 2006, ako obzvlášť závažné zločiny si nemô­žu nárokovať, aby celková doba trvania ich väzby nemohla presiah­nuť štyri roky, lebo toto nové pravidlo [§ 76 ods. 6 písm. c) Trestné­ho poriadku] platí len od 1. januára 2006, pričom dovtedy (v čase, keď boli vzaté do väzby a nachádzali sa v nej, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom) platilo staré pravidlo, že celko­vá doba trvania väzby nesmie presiahnuť päť rokov. Rovnako si ne­môžu nárokovať, aby celková doba ich súdnej väzby nemohla pre­siahnuť dva roky.
Tieto osoby ale majú nárok na nový právny režim, aby ich súdna väzba po 1. januári 2006 nepresiahla dva roky, t. j. aby netrvala dlh­šie ako do 1. januára 2008, lebo od 1. januára 2006 platí nové pravid­lo (§ 76 ods. 7 Trestného poriadku), že pri takýchto trestných či­noch súdna väzba nesmie presiahnuť dva roky.
Toto platí pre každého obžalovaného, lebo sa nachádza v rovna­kej situácii bez rozdielu, či je v súdnej väzbe už pred 1. januárom 2006 alebo po 1. januári 2006.
K narušeniu ústavného princípu rovnosti by došlo iba v tom prí­pade, ak by sa aplikovalo staré pravidlo o možnosti päťročného tr­vania väzby a súdna väzba by pokračovala aj po 1. januári 2008, t. j. po uplynutí lehoty dvoch rokov od účinnosti nového Trestného po­riadku.
 
Odôvodnenie:
 
Pri sledovaní rozhodnutí senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zistilo, že nepostupujú jednotne pri výklade prechodného ustanovenia § 564 ods. 5Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) v súvislosti s ustanovením § 76 ods. 6 nového Trestného poriad­ku upravujúcim nanovo od 1. januára 2006 celkovú dobu trvania väzby.
Jedna časť senátov, rozhodujúc o návrhoch predsedov senátov krajského súdu na predĺženie lehoty trvania väzby podľa § 71 ods. 2 Trestného poriad­ku, taký návrh zamietla, resp. nepredĺžila lehotu trvania väzby s poukazom na to, že v prípade obvinených stíhaných aj za skutok kvalifikovateľný po­dľa nového Trestného zákona ako obzvlášť závažný zločin už došlo k prekro­čeniu maximálne prípustnej doby trvania väzby podľa § 76 ods. 6 písm. c) nového Trestného poriadku, t. j. štyroch rokov, resp. preto, že celková doba trvania ich väzby sa tesne priblížila k uvedenej hranici.
Vychádzala pritom z názoru, že ustanovenie § 76 ods. 6 nového Trestné­ho poriadku upravujúce celkovú dobu trvania väzby treba aplikovať aj vo veciach, v ktorých začala súdna väzba pred 1. januárom 2006 i napriek tomu, že prechodné ustanovenie § 564 ods. 5 Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006 konaním podľa doterajších predpisov rozumie aj konanie o dôvodoch a lehotách väzby vrátane konania o predĺžení lehoty trvania väzby najvyšším súdom (§ 71 ods. 2 Trestného poriadku).
Naznačený stret rozdielnych právnych úprav maximálnej možnej doby trvania väzby obvineného bolo potrebné riešiť s prihliadnutím na článok 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom je premietnutý princíp rovnos­ti a podľa ktorého zákonné obmedzenia základných práv a slobôd, akým je aj obmedzenie osobnej slobody väzbou, musia platiť pre všetky prípady, kto­ré spĺňajú rovnaké podmienky.
Zmyslom citovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby sa zákonom predpo­kladané obmedzenia základných práv a slobôd rovnakou mierou a v rovna­kom rozsahu vzťahovali na všetky prípady, v ktorých dôjde k obmedzeniu základného práva alebo slobody.
Po 1. januári 2006 je situácia obvinených vo väzbe z hľadiska väzby rov­naká, a preto treba s nimi zaobchádzať rovnako. Novolimitované lehoty tr­vania väzby podľa § 76 ods. 6 Trestného poriadku musia platiť nielen pre osoby, u ktorých súdna väzba začne po 1. januári 2006, ale aj pre osoby, kto­ré sa v súdnej väzbe nachádzajú k 1. januáru 2006.
Rozdielny názor vyslovil iný senát konštatujúc, že právna úprava ob­siahnutá v ustanovení § 564 ods. 5 Trestného poriadku, ktorá na rozdiel od ustanovenia § 564 ods. 7 Trestného poriadku týkajúceho sa lehôt trvania väzby v prípravnom konaní, umožňuje celkové trvanie väzby až na päť ro­kov, neporušuje ústavný princíp rovnosti, garantovaný článkom 13 ods. 3 Ustavy Slovenskej republiky. Rovnaké zákonné obmedzenia základných práv a slobôd sa majú vzťahovať na osoby, ktorých situácia je rovnaká alebo analogická, to znamená, že za tých istých podmienok musia platiť pre kaž­dého rovnaké obmedzenia ustanovené zákonom a naopak, v prípade odliš­ných podmienok platia aj obmedzenia odlišne, ale znovu rovnako pre všet­kých, ktorí tieto odlišné podmienky spĺňajú.
Pravidlo rovnosti sa teda nezaručuje absolútne, lebo Ustava Slovenskej republiky rovnosť chápe ako rovnosť pred zákonom pre osoby v rovnakých situáciách. Zákonodarca v prípade úpravy väzobných lehôt v novej úprave, ktorou stanovil kratšie lehoty trvania väzby mohol, ale nemusel zaviesť pra­vidlo, podľa ktorého sa dobrodenie nového zákona použije aj na situácie, ktoré vznikli za účinnosti starého zákona. Takéto dobrodenie v prípade osôb vzatých do väzby podľa starého zákona bolo zavedené, len pokiaľ ide o prí­pravné konaniev§564ods. 7 Trestného poriadku, teda zákonodarca nepou­žil retroaktívne nové pravidlo na tieto prípady absolútne.
Na odstránenie rozdielneho výkladu ustanovenia § 564 ods. 5 Trestného poriadku v súvislosti s ustanovením § 76 ods. 6 Trestného poriadku upravu­júcim celkovú dobu trvania väzby od 1. januára 2006 prikázal predseda trestnoprávneho kolégia podľa § 21 ods. 4 písm. d) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čl. VI písm. c), d) Rozvr­hu práce na rok 2006, Spr 144/2005 a článku 9 ods. 1 písm. a) Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky trestnoprávnemu kolégiu najvyššieho súdu, aby zaujalo stanovisko na zabezpečenie jednotného výkla­du zákona v uvedenej právnej otázke.
Súčasne predseda trestnoprávneho kolégia podľa § 11 ods. 1 Rokovacie­ho poriadku NS SR požiadal o písomné vyjadrenie k posudzovanej otázke Generálnu prokuratúru SR, krajské súdy v Bratislave, Trnave, Nitre, Tren­číne, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach, Vyšší vojenský súd v Trenčíne, Ústavný súd SR, právnické fakulty UK v Bratislave, UMB v Banskej Bystrici, UPJŠ v Košiciach, Trnavskej univerzity, Akadémiu PZ v Bratislave, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR a Slo­venskú advokátsku komoru.
Z uvedených žiadostí o vyjadrenie vyhoveli Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR, Akadémia PZ v Bratislave, Právnická fakulta UK v Bratislave, krajské súdy v Trnave, Nitre, Banskej Bystrici a v Košiciach a Vyšší vojenský súd v Trenčíne.
Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, krajské súdy v Trnave, Nitre a v Banskej Bystrici a Vyšší vojenský súd v Trenčíne považujú za správny názor, podľa ktorého prechodné ustanovenie § 564 ods. 5Trestného poriadku umožňuje aplikovať v prípadoch súdnych väzieb vykonávaných pred 1. januárom 2006 ustanovenie § 71 ods. 2 predchádzajú­ceho Trestného poriadku bez zreteľa na novú úpravu celkovej doby trvania väzbyv§76 ods. 6 nového Trestného poriadku, keďže zákonná úprava v § 564 ods. 5 Trestného poriadku nenarušuje ústavný princíp rovnosti.
Podľa názoru Ministerstva spravodlivosti SR skutočnosť, že na rôzne osoby bola podaná obžaloba v rozdielnom čase (pred účinnosťou alebo po na­dobudnutí účinnosti nového Trestného poriadku) tieto osoby od seba odlišu­je a vytvára z nich dve rozdielne skupiny, ktoré nie sú v rovnakej situácii, a preto odlišnú zákonnú úpravu trvania väzby v prípravnom konaníavko-naní pred súdom nenarúša ústavný princíp rovnosti.
Opačný názor zaujali Krajský súd v Košiciach, Ministerstvo vnútra SR a Akadémia PZ v Bratislave, ktorí považujú za správne to rozhodnutie Naj­vyššieho súdu, ktoré vychádza zo stanoviska, že prechodné ustanovenie § 564 ods. 5 Trestného poriadku možno aplikovať len v koexistencii s usta­novením § 76 ods. 6 nového Trestného poriadku, skracujúcim oproti predoš­lému stavu celkovú dobu trvania väzby.
Právnická fakulta UK v Bratislave vo vyjadrení uviedla, že bez pripo­mienok súhlasí so znením návrhov stanovísk.
Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s pri­hliadnutím na dôvody, ktoré viedli senáty Najvyššieho súdu k rozdielnym názorom a so zreteľom na obsah predložených vyjadrení, zaujalo k posudzo­vanej otázke stanovisko, že správnemu výkladu zákona zodpovedá právny názor, že zákonná úpravav§ 564 ods. 5Trestného poriadku nijako nenarú­ša ústavný princíp rovnosti garantovaný článkom 13 ods. 3 Ústavy Sloven­skej republiky, a preto osoby nachádzajúce sa v súdnej väzbe pred 1. ja­nuárom 2006 si nemôžu nárokovať, že celková doba trvania ich väzby ne­smie presiahnuť limity uvedené v § 76 ods. 6 písm. a) až c) Trestného po­riadku, môžu si však nárokovať, aby ich súdna väzba po 1. januári 2006 ne­presiahla lehotu uvedenú v§76 ods. 7 Trestného poriadku.
Trestnoprávne kolégium sa pri prijímaní tohto stanoviska riadilo nasle­dovnými úvahami:
Podľa článku 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zákonné obmedze­nia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, kto­ré spĺňajú ustanovené podmienky.
Podľa článku 17 ods. 5Ústavy Slovenskej republiky do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňo­vanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných práv­nych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006, veta prvá, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.
Podľa § 564 ods. 4 Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006 vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd na vykonanie kona­nia v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vyko­ná konanie v prvom stupni príslušný krajský súd podľa doterajších predpi­sov. Konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná najvyšší súd podľa doterajších predpisov. Rovnako sa postupuje, ak vec postúpil krajskému súdu na vykonanie konania v prvom stupni neprí­slušný súd.
Podľa § 564 ods. 5 Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006 ko­naním podľa odseku 4 sa rozumie aj konanie o dôvodoch a lehotách väzby podľa doterajších predpisov vrátane konania o návrhu na predĺženie lehoty väzby najvyšším súdom.
Podľa § 564 ods. 7 Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006 vo veciach, v ktorých sa začala väzba predo dňom nadobudnutia účinnosti toh­to zákona, začnú plynúť lehoty, v ktorých treba rozhodnúť v prípravnom ko­naní o predĺžení lehoty väzby odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; tým nie sú dotknuté ustanovenia o prípustnom trvaní väzby okrem prípa­dov, ak bolo právoplatne rozhodnuté o predĺžení lehoty väzby pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na čas dlhší, ako sú lehoty uvedené v § 76 ods. 6 alebo ods. 7; v týchto prípadoch sa skončí lehota väzby najne­skôr uplynutím troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto záko­na. Lehoty rozhodné pre dĺžku väzby podľa § 76 ods. 6 a ods. 7 sa určia po­dľa trestnej sadzby ustanovenej na stíhaný skutok Trestným zákonom účin­ným v čase rozhodovania. Rovnako sa určia lehoty rozhodné pre dĺžku väz­by, ak je páchateľ obvinený po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona za trestný čin spáchaný pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 76 ods. 6 Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006 celko­vá doba trvania väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť

1. dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,
2. tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
3. štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť zá­važných zločin.

Podľa § 76 ods. 7 Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006 z le­hoty uvedenej v odseku 6 pripadá jedna polovica na prípravné konanie a jedna polovica na konanie pred súdom.
Z už citovaného ustanovenia § 564 ods. 5 Trestného poriadku vyplýva, že konaním podľa doterajších predpisov sa rozumie aj konanie o dôvodoch a le­hotách väzby podľa doterajších predpisov, čo znamená, že lehota väzby sa posudzuje podľa § 71 ods. 2 posledná veta Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006, v zmysle ktorého za splnenia ostatných predpokladov uve­dených v tomto odseku celková doba trvania väzby v prípade obzvlášť zá­važného trestného činu nesmie presiahnuť päť rokov.
Jediná výnimka z pravidla zakotvenéhov§ 564 ods. 5Trestného poriad­ku je upravená v § 564 ods. 7 Trestného poriadku, pričom sa týka výlučne lehôt trvania väzby v prípravnom konaní. Podľa tohto ustanovenia vo ve­ciach, v ktorých sa začala väzba pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (t. j. pred 1. januárom 2006), začnú plynúť lehoty, v ktorých treba rozhodnúť v prípravnom konaní o predĺžení lehoty väzby odo dňa nadobud­nutia účinnosti tohto zákona; tým nie sú dotknuté ustanovenia o prípust­nom trvaní väzby okrem prípadov, ak bolo (opäť ale len v prípravnom kona­ní) právoplatne rozhodnuté o predĺžení lehoty trvania väzby pred dňom na­dobudnutia účinnosti tohto zákona na čas dlhší, ako sú lehoty uvedené v § 76 ods. 6 alebo ods. 7; v týchto prípadoch sa skončí lehota väzby najne­skôr uplynutím troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto záko­na (t. j. 31. marca 2006).
Právna úprava týkajúca sa rozhodovania o väzbe osôb trestne stíhaných pre skutok napĺňajúci znaky obzvlášť závažného zločinu podľa nového Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., resp. obzvlášť závažného trestného činu podľa starého Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpi­sov, účinného do 1. januára 2006, ktoré sa nachádzajú k 1. januáru 2006 v súdnej väzbe (teda bola na ne podaná obžaloba pred 1. januárom 2006), nijako nenarúša ústavný princíp rovnosti garantovaný článkom 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keďže v zmysle tohto ustanovenia sa rovnaké zákonné obmedzenia základných práv a slobôd majú vzťahovať na osoby, ktorých situácia je rovnaká alebo analogická, čo znamená, že za tých istých podmienok musia platiť pre každého rovnaké obmedzenia ustanovené záko­nom, a naopak v prípade odlišných podmienok aj obmedzenia platia odlišne, ale znovu rovnako pre všetkých, ktorí tieto odlišné podmienky spĺňajú.
Pravidlo rovnosti sa teda nezaručuje absolútne, pretože Ústava Sloven­skej republiky rovnosť chápe ako rovnosť pred zákonom pre osoby v rovna­kých situáciách. To znamená, že zákonodarca v prípade úpravy väzobných lehôt, keď nový zákon stanovuje kratšie lehoty, mohol, ale nemusel zaviesť pravidlo, podľa ktorého sa dobrodenie nového zákona použije aj na situácie, ktoré vznikli podľa starého zákona. Takéto dobrodenie v prípade osôb vza­tých do väzby podľa starého zákona bolo zavedené len pokiaľ ide o príprav­né konaniev§ 564 ods. 7 Trestného poriadku. Inými slovami, zákonodarca nepoužil retroaktívne nové pravidlo na tieto prípady absolútne. Na tomto mieste treba dodať, že jedinou výnimkou predpísanou Ústavou Slovenskej republiky a Trestným zákonom, podľa ktorej sa neskorší zákon vždy použi­je, je posudzovanie trestnosti činu, ktorá sa posudzuje podľa zákona účinné­ho v čase, keď bol čin spáchaný, okrem situácie, keď použitie nového zákona je pre páchateľa priaznivejšie (článok 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republi­ky).
Pri posudzovaní dĺžky väzby osôb trestne stíhaných pre skutok napĺňa­júci znaky obzvlášť závažného zločinu podľa Trestného zákona, resp. ob­zvlášť závažného trestného činu podľa Trestného zákona účinného do 1. ja­nuára 2006, ktoré sa nachádzajú k 1. januáru 2006 v súdnej väzbe, však treba podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prihliadať na článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväz­ných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou, a teda aj s prin­cípom zachovania rovnosti osôb v rovnakých situáciách.
Podľa Trestného poriadku sa na osoby v súdnej väzbe vzťahuje už vyššie uvedený § 76 ods. 7, ktorý stanovuje maximálnu dĺžku súdnej väzby na dvadsaťštyri mesiacov, t. j. dva roky.
Uvedené osoby si nemôžu nárokovať, aby celková doba ich väzby nemoh­la presiahnuť štyri roky, lebo toto nové pravidlo platí len od 1. januára 2006, pričom dovtedy (keď boli vzaté do väzby a nachádzali sa v nej či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom) platilo staré pravidlo, že celková doba väzby nesmie presiahnuť päť rokov. Rovnako si nemôžu náro­kovať na to, že celková doba ich súdnej väzby nesmie presiahnuť dva roky. Môžu si však nárokovať na to, aby ich súdna väzba po 1. januári 2006 ne­presiahla dva roky, tzn. aby netrvala dlhšie ako do 1. januára 2008, nakoľko od 1. januára 2006 platí pravidlo, že pri takýchto trestných činoch súdna väzba nesmie presiahnuť dva roky.
Toto platí pre každého obžalovaného, lebo sa nachádza v rovnakej situá­cii bez rozdielu, či je v súdnej väzbe už k 1. januáru 2006 alebo po 1. januári
2006.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že len v tejto situácii by opačný prístup, ktorý by kvôli „starému" pravidlu maximálnej päťročnej lehoty trvania väzby, umožnil po 1. januári 2006 trvanie súdnej väzby aj po 1. januári 2008, naozaj znamenal porušenie ústavného princípu rovnosti.
Z uvedeného vyplýva, že „starú" právnu úpravu premietnutú do prechod­ných ustanovenív§564ods. 3, ods. 4, ods. 5a ods. 7 Trestného poriadku a „novú" právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach § 76 ods. 6, ods. 7 Trestného poriadku treba interpretovať a aplikovať ako právne úpravy ko­existujúce, a nie kontradiktórne.
Z uvedeného vyplýva záver, že z ustanovenia § 564 ods. 5 citovaného Trestného poriadku vyplýva, že vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na okresný alebo krajský súd do 31. decembra 2005 sa konaním podľa do­terajších predpisov rozumie aj konanie o dôvodoch a lehotách väzby, vráta­ne konania o návrhu na predĺženie lehoty väzby Najvyšším súdom. To zna­mená, že lehota trvania väzby sa v týchto prípadoch posudzuje podľa § 71 ods. 2 Trestného poriadku, účinného do 1. januára 2006, v zmysle ktorého za splnenia tam uvedených predpokladov celková doba trvania väzby v prípade skutku napĺňajúceho znaky obzvlášť závažného zločinu podľa nového Trestného zákona účinného do 1. januára 2006, môže trvať až päť rokov.
Zákonná úpravav§564ods. 5Trestného poriadku nijako nenarúša ústavný princíp rovnosti garantovaný článkom 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Osoby nachádzajúce sa v súdnej väzbe pred 1. januárom 2006 pre skutky kvalifikovateľné podľa Trestného zákona účinného od 1. januára 2006 ako obzvlášť závažné zločiny si nemôžu nárokovať, že celková doba tr­vania ich väzby nesmie presiahnuť štyri roky, lebo toto nové pravidlo [§ 76 ods. 6 písm. c) Trestného poriadku] platí len od 1. januára 2006, pričom do­vtedy (keď boli vzaté do väzby a nachádzali sa v nej, či už v prípravnom ko­naní alebo v konaní pred súdom) platilo staré pravidlo, že celková doba tr­vania väzby nesmie presiahnuť päť rokov. Rovnako si nemôžu nárokovať, že celková doba ich súdnej väzby nesmie presiahnuť dva roky.
Môžu si však nárokovať na to, aby ich súdna väzba po 1. januári 2006 nepresiahla dva roky, tzn. aby netrvala dlhšie ako do 1. januára 2008, na­koľko od 1. januára 2006 platí nové pravidlo (§ 76 ods. 7 Trestného poriad­ku), že pri takýchto trestných činoch súdna väzba nesmie presiahnuť dva roky.
Toto platí pre každého obžalovaného, lebo sa nachádza v rovnakej situá­cii bez rozdielu, či je v súdnej väzbe už k 1. januáru 2006 alebo po 1. januári
2006.
K narušeniu ústavného princípu rovnosti by došlo iba v tom prípade, ak by sa aplikovalo staré pravidlo o možnosti päťročného trvania väzby a súd­na väzba by pokračovala aj po 1. januári 2008, t. j. po uplynutí lehoty dvoch rokov od účinnosti nového Trestného poriadku.