Dôstojnosť dvoch súdov v jednom diele
Architekt Vladimír Dedeček staval budovy, ktoré neboli len stenami a stĺpmi – boli to inštitúcie v hmote. Jeho vízie boli veľkorysé, štátotvorné, odvážne. Dnes stojíme pred rozhodnutím, či na tento odkaz nadviažeme, alebo ho obídeme.
Zmeniť podmienky architektonickej súťaže tak, aby sa pripravovaná budova Najvyššieho súdu SR stala sídlom aj pre Najvyšší správny súd SR, nie je len technická úprava. Je to symbolické gesto zodpovednosti voči spravodlivosti ako celku, voči ústave, aj voči občanovi.
Ak majú byť oba vrcholné súdy zárukou rovnováhy a zákonnosti, potom si zaslúžia priestor, ktorý túto rovnováhu stelesňuje. Nejde o prestíž. Ide o dôveru. O viditeľné vyjadrenie toho, že štát stojí za svojimi inštitúciami, a že ich chápe ako súčasť jedného, zrozumiteľného a zodpovedného celku.