Predsedníčkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je od 02. októbra 2014.
Narodila sa v Nových Zámkoch. Po úspešnom ukončení štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1974) jej bol v roku 1977 priznaný titul JUDr. V roku 1986 vykonala II. atestáciu v rámci rezortu Ministerstva spravodlivosti SR.
V justičnom prostredí začala pracovať hneď po skončení štúdia na právnickej fakulte – od roku 1974 bola justičnou čakateľkou na Okresnom súde v Trnave, na tomto súde absolvovala v roku 1975 justičnú skúšku a do roku 1980 tu pôsobila vo funkcii predsedníčky senátu. V roku 1980 odišla na Okresný súd v Nových Zámkoch a v roku 1981 na Krajský súd v Bratislave, kde pracovala najskôr ako sudkyňa a neskôr ako predsedníčka senátu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky pôsobí ako sudkyňa od roku 1991, od roku 1999 aj ako predsedníčka senátu občianskoprávneho kolégia. V rokoch 2005-2010 vykonávala funkciu podpredsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Podstatnú časť svojho profesionálneho života sa venuje občianskemu právu. Má autorskú účasť na šiestich publikáciách (Občiansky zákonník – komentár a súvisiace predpisy, Vzory zmlúv a právnych podaní s komentárom, Slovník slovenského práva, učebnica Občianskeho práva procesného – základné konanie, Zborník zo XVI. konferencie Karlovarských právnických dní a Zborník zo sympózia s medzinárodnou účasťou „Pracovné právo v zjednotenej Európe“). Je externou členkou pedagogického zboru Justičnej akadémie SR.
Predseda Najvyššieho súdu zabezpečuje riadenie a správu Najvyššieho súdu, koná v mene Najvyššieho súdu, ak zákon neustanovuje inak. Predseda Najvyššieho súdu zároveň vykonáva súdnictvo ako predseda senátu, člen senátu alebo sudca podľa rozvrhu práce v rozsahu určenom tak, aby mu to nebránilo plniť jeho povinnosti.
Predseda Najvyššieho súdu nesmie vykonávať súdnictvo v senáte, do ktorého bol zaradený podpredseda Najvyššieho súdu. Predseda Najvyššieho súdu môže byť ako sudca alebo ako predseda senátu zaradený len do jedného kolégia. Predseda Najvyššieho súdu môže podľa svojej úvahy prerokovať určité veci s vedením Najvyššieho súdu. Na poradu vedenia Najvyššieho súdu môže podľa povahy prejednávaných vecí prizvať sudcov, zástupcov sudcovskej rady, profesijných organizácií sudcov, prípadne zamestnancov.
Predsedu Najvyššieho súdu vymenúva na návrh Súdnej rady zo sudcov Najvyššieho súdu prezident na päť rokov. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu Najvyššieho súdu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Návrh na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu predloží Súdna rada bez zbytočného odkladu prezidentovi na základe výsledkov ňou uskutočnených volieb. Voľby sa konajú na verejnom zasadnutí Súdnej rady.
Kandidátov na predsedu Najvyššieho súdu môže Súdnej rade navrhnúť člen Súdnej rady, sudcovské rady, stavovské organizácie sudcov, plénum sudcov Najvyššieho súdu, sudca Najvyššieho súdu a minister spravodlivosti. Kandidáti na predsedu Najvyššieho súdu majú právo zúčastniť sa na zasadnutí Súdnej rady, na ktorom sa konajú voľby predsedu Najvyššieho súdu. Výsledky volieb sa vyhlasujú na zasadnutí Súdnej rady, na ktorom sa voľba predsedu Najvyššieho súdu vykonala.
Pred uplynutím funkčného obdobia prezident odvolá predsedu Najvyššieho súdu na návrh Súdnej rady na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady.
Predseda Najvyššieho súdu nesmie vykonávať súdnictvo v senáte, do ktorého bol zaradený podpredseda Najvyššieho súdu. Predseda Najvyššieho súdu môže byť ako sudca alebo ako predseda senátu zaradený len do jedného kolégia. Predseda Najvyššieho súdu môže podľa svojej úvahy prerokovať určité veci s vedením Najvyššieho súdu. Na poradu vedenia Najvyššieho súdu môže podľa povahy prejednávaných vecí prizvať sudcov, zástupcov sudcovskej rady, profesijných organizácií sudcov, prípadne zamestnancov.
Predseda Najvyššieho súdu najmä:
určuje rozvrh práce,
vydáva organizačný a kancelársky poriadok Najvyššieho súdu,
zvoláva plénum Najvyššieho súdu,
môže požiadať plénum Najvyššieho súdu o súhlas na zriadenie ďalšieho kolégia,
môže požiadať plénum Najvyššieho súdu o súhlas na opätovné zlúčenie alebo rozdelenie niektorých kolégií,
zabezpečuje potrebný styk Najvyššieho súdu s inými štátnymi orgánmi, orgánmi samosprávy, vedeckými pracoviskami, so záujmovými združeniami a s hromadnými oznamovacími prostriedkami,
dohliada na úroveň súdneho konania, dôstojnosť konania, dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a dbá, aby na najvyššom súde nedochádzalo k prieťahom v konaní,
vykonáva previerky súdnych spisov,
podáva návrhy na odvolanie z funkcie sudcu,
podáva návrhy na disciplinárne konanie proti sudcom Najvyššieho súdu,
vybavuje sťažnosti, ktoré sa týkajú súdnych konaní alebo nevhodného správania, prípadne narušenia dôstojnosti súdneho konania podpredsedom Najvyššieho súdu, sudcami a zamestnancami Najvyššieho súdu,
vymenúva vedúceho revízneho oddelenia Najvyššieho súdu a jedného stáleho člena revízneho oddelenia Najvyššieho súdu,
na návrh vedúceho revízneho oddelenia Najvyššieho súdu vymenúva ďalších členov revízneho oddelenia Najvyššieho súdu,
predkladá Súdnej rade Slovenskej republiky návrh harmonogramu riadnych revízií a návrh zamerania mimoriadnych revízií,
z vlastného podnetu alebo na návrh ministra spravodlivosti nariaďuje mimoriadnu revíziu,
ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, so súdnym úradníkom alebo zamestnancom, ktorí plnia úlohy vyplývajúce z ich pôsobnosti,
predseda Najvyššieho súdu vykonáva aj správu Najvyššieho súdu.
