Tlačové komuniké k občianskoprávnej veci sp. zn. 4Cdo/142/2023
Dňa 25. júna 2025 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. 4Cdo/142/2023; pri skúmaní, či napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci sa zaoberal riešením otázky, „či je možné darovaciu zmluvu viazať na splnenie účelu a nesplnenie tohto účelu považovať za porušenie zmluvy s možnosťou odstúpenia od nej podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, alebo sa možno domáhať len vrátenia daru podľa § 630 OZ.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zamietol dovolanie žalobkyne a v súlade s názormi právnej doktríny, že darca nie je len bezduchým poskytovateľom obohatenia, ale má v rámci realizácie zmluvnej autonómie právo chcieť určiť ako bude obdarovaný nakladať s darom a môže od obdarovaného vyžadovať plnenie povinností, ktoré nie sú v rozpore s bezodplatnosťou darovania, pri rešpektovaní zásady „čo nie je zakázané, je dovolené“ dospel k záveru, že
Od darovacej zmluvy, v ktorej sa obdarovaný výslovne zaviazal použiť dar na konkrétny účel, avšak svoj záväzok porušil a nesplnil ho ani v dodatočnej primeranej lehote po tom, čo ho na to darca písomne vyzval, je možné odstúpiť podľa § 517 ods. 1 OZ.
Najvyšší súd v odôvodnení ozrejmil, že podmienka bezodplatnosti je splnená aj vtedy, ak ide o prevzatie povinnosti alebo prijatie určitého príkazu darcu obdarovaným (donatio sub modo), len ak nie je jeho predmetom plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu v prospech darcu.