Dňa 13. mája 2026 prijal veľký senát obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesenie sp. zn. 1VObdo/2/2026, ktorým zjednotil rozhodovaciu prax vo vzťahu k postupu súdov po postúpení veci z upomínacieho konania do sporového konania. Rozhodnutie rieši výklad vzťahu medzi zákonom o upomínacom konaní a Civilným sporovým poriadkom pri posudzovaní príslušnosti súdov a odstraňuje dovtedajšiu rozdielnu rozhodovaciu prax senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Veľký senát v danej veci vyslovil právny názor, ktorý je záväzný pre senáty najvyššieho súdu (§ 48 ods. 3 CSP) v znení:
Postúpenie veci upomínacím súdom podľa § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, nie je výsledkom skúmania jeho príslušnosti podľa § 40 a 41 CSP. Nejde preto o postúpenie sporu podľa § 43 ods. 1 CSP a nesúhlas súdu, na ktorý bola vec postúpená upomínacím súdom, s postúpením veci, nezakladá spor o príslušnosť v zmysle § 43 ods. 2 CSP.
Súd, ktorému bola vec z upomínacieho súdu postúpená, skúma svoju príslušnosť za splnenia podmienok upravených v § 40 a § 41 CSP a ak zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor podľa § 43 ods. 1 CSP príslušnému súdu, o čom upovedomí žalobcu a aj žalovaného, ak mu bola žaloba už doručená. Pre skúmanie príslušnosti sú v tomto prípade rozhodujúce okolnosti v čase začatia upomínacieho konania (§ 36 CSP). Ak súd, ktorému bol spor takto podľa § 43 ods. 1 CSP postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis podľa § 43 ods. 2 CSP spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu.