Tlačové komuniké k obchodnoprávnej veci sp. zn. 3Obo/1/2021
Dňa 28.03.2023 senát obchodnoprávneho kolégia Najvyšší súd Slovenskej republiky verejne vyhlásil rozsudok vo veci vedenej pod sp. zn. 3Obo/1/2021, v spore žalobcu: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, proti žalovaným: 1/ Slovenské elektrárne, a.s. a 2/ BRNO TRUST, a.s., o zaplatenie 4.732.913,68 eur s príslušenstvom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2020, č. k. 38Cb/83/2001-1303, vo výroku I. v časti, ktorou súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 4.732.913,68 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2020, č. k. 38Cb/83/2001-1303 vo výroku I. v časti, ktorou súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úroky z omeškania vo výške 3.068.954,00 eur, a to tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 3.068.946,09 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o priznaní nároku žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov konania v plnom rozsahu a rozhodol, že žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Najvyšší súd Slovenskej republiky bol pri svojom rozhodnutí viazaný právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 2010, č. k. 1MObdoV/6/2009-555, v ktorom dovolací súd konštatoval, že z konania komisionára nevznikajú komitentovi voči tretím osobám žiadne práva a povinnosti. Znamená to, že plnenie tretej osoby komisionárovi nemá voči komitentovi žiadne účinky.
Súd prvej inštancie dospel podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k správnemu právnemu záveru, že uplatnený spôsob plnenia zo strany žalovaného 1/ nie je splnením dlhu žalovaného 1/ voči žalobcovi. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje.
Dôvodnosť nároku voči žalovanému 2/ z titulu pristúpenia k záväzku žalovaného 1/ už bola v doterajšom konaní vyriešená. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie skúmať už iba prípadnú kolíziu komisionárskej zmluvy so zmluvou o pristúpení k záväzku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že kolíziu týchto zmlúv nezistil a odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje.
Najvyšší súd nezistil ani dôvody neplatnosti komisionárskej zmluvy a zmluvy o pristúpení k záväzku namietané žalovaným 2/.
Záver súdu, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu z titulu úhrady nákladov činnosti v Združení Dunaj a žalovaný 2/ je spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu z titulu pristúpenia k záväzku, je preto správny.
Odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolania žalovaného 1/ proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti úroku z omeškania, kde súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na úrok z omeškania vo výške 3.068.954,- eur. Žalobca ale v konaní žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 3.068.946,09 eur, teda o 7,91 eur menej. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie zmenil v súlade s žalobcom uplatneným nárokom.
Odvolací súd nezistil dôvodnosť ostatných odvolacích dôvodov uplatnených žalovanými a s právnym názorom súdu prvej inštancie sa stotožnil, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.
Vzhľadom na procesný úspech žalobcu v odvolacom konaní, odvolací súd žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.