Dňa 12. mája 2026 prijal veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesenie sp. zn. 1VCdo/9/2025, ktorým zjednotil rozdielnu rozhodovaciu prax posudzovania právnej otázky začiatku plynutia premlčacej doby pri nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnených podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo poškodeným proti poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Veľký senát v danej veci zohľadniac relevantné okolnosti vývoja, zmeny a rozdielnosti judikatúry, ako aj zákonnej úpravy zákona o povinnom zmluvnom poistení, rešpektujúc pritom princípy právnej istoty a predvídateľnosti práva, vyslovil právny názor, ktorý je záväzný pre senáty najvyššieho súdu (§ 48 ods. 3 CSP) v znení:
„Pri nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uplatnených podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.07.2024, priamo poškodeným proti poisťovateľovi, začína premlčacia doba plynúť v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka rok po poistnej udalosti.“
Veľký senát dospel k záveru, že až na základe novelizácie zákona č. 381/2001 Z.z. zákonom č. 177/2024 Z.z. s účinnosťou od 01.08.2024, je potrebné ustanovenie § 15 ods. 3 tohto zákona, podľa ktorého na premlčanie nároku na náhradu škody vrátane inej ujmy proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu vrátane inej ujmy spôsobila, vykladať tak, že touto rovnakou úpravou premlčania je ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka Z uvedeného a contrario vyplýva, že ustanovenie § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení v znení účinnom do 31.07.2024 je potrebné vykladať tak, že rovnaká úprava premlčania nároku proti poisťovateľovi a proti osobe, ktorá škodu spôsobila, sa vzťahuje len na nárok na náhradu škody a nie aj na nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, veľký senát považoval za dôvodné pripustiť taký výklad ustanovení § 15 ods. 1 a 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení v znení účinnom do 31.07.2024, že premlčacia doba začína plynúť v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka rok po poistnej udalosti.