Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje nález senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky vedenej predsedom Jurajom Horváthom (v minulosti právoplatne súdne trestaný za daňový únik) v trestnej veci obvineného Milana Š. za zmätočný. Ide doslova o právny a odborný nezmysel, ktorý ohrozil konanie o väzobných veciach v najzávažnejších prípadoch trestnej činnosti.
Účinný Trestný poriadok neukladá v danej právnej situácii povinnosť najvyššiemu súdu doručovať dôvody sťažnosti obvineným, zrejme preto Ústavný súd v tomto smere ani neuvádza odkaz na účinnú právnu úpravu vnútroštátneho práva. Nezanedbateľnou skutočnosťou je fakt, že obvinení evidentne poznali dôvody špeciálneho prokurátora, lebotieto boli obsiahnuté vo verdikte Špecializovaného trestného súdu, čím bola zachovaná trestno-právna zásada rovnosti zbraní. Trestný poriadok pritom v iných situáciách uvádza vyslovene, kedy musí byť sťažnosť doručovaná procesným stranám.
Nález ústavného súdu je navyše zjavne nezrozumiteľný aj pre evidentný rozpor medzi jeho výrokom a odôvodnením, čím sa rozhodnutie ústavného súdu ako celok stáva zmätočným.
Ide o ďalšie zo série nezmyselných rozhodnutí v citlivých kauzách u kontroverzných sudcov Horvátha, Meszároša a Kohúta, ktoré nahráva viac obvineným ako ústavnosti.