Nasledujúci text je súčasťou série výňatkov z publikácie „Najvyšší súd Slovenskej republiky“, ktorá bude slávnostne prezentovaná v septembri 2023.
Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky od roku 1970 do začiatku roka 1990
Najvyšší súd SSR v zásade prevzal kompetenciu bývalého unitárneho Najvyššieho súdu – ale s obmedzením na Slovensko. Rozhodoval o odvolaniach, kde bol prvostupňový krajský súd a o sťažnostiach pre porušenie zákona proti rozhodnutiam okresných a krajských súdov. Pre výkon dozoru a pre pôsobenie na zjednocovanie judikatúry zaujímal stanoviská ku správnemu výkladu zákonov a iných právnych predpisov a zaujímal stanoviská k závažným právnym otázkam sporným medzi kolégiami.
Najvyšší súd SSR bol zložený výlučne zo sudcov z povolania a rozhodoval v trojčlenných senátoch. Sudcovia Najvyššieho súdu SSR tvorili trestné a občianskoprávne kolégium, predsedovia kolégií boli námestníkmi predsedu súdu. Plénum sa uznášalo na rokovacom poriadku najvyššieho súdu, pričom Rokovací poriadok Najvyššieho súdu SSR bol vydaný v roku 1975, Pls 1/75 a účinnosť nadobudol 3.6.1975...“
...Najvyšší súd SSR od počiatku v roku 1970 sídlil v Bratislave, v budove dnešného Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Kamenné námestie, blok A, neskôr ulica Československej armády č. 4, dnes Špitálska ulica). Súd v začiatkoch pôsobil na dvoch poschodiach budovy a postupne rozširoval svoje miestnosti. V ďalšom období boli priestory Najvyššieho súdu SSR v tejto budove na druhom, treťom a štvrtom poschodí. V budove tiež sídlilo ministerstvo výstavby, vo vedľajších budovách sídlila Generálna prokuratúra SSR a Ministerstvo zdravotníctva SSR. Najvyšší súd SSR tu sídlil do jesene roku 1989, kedy sa presťahoval do novovybudovaného sídla na Župnom námestí v Bratislave.“