Nasledujúci text je súčasťou série výňatkov z publikácie „Najvyšší súd Slovenskej republiky“, ktorá bude slávnostne prezentovaná v septembri 2023.
Organizačné zabezpečenie súdu
Činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po osamostatnení republiky upravovali popri všeobecne záväzných právnych predpisoch aj početné interné normy, ktorých výpočet už v roku 2006 predstavoval niekoľkostranový zoznam:
- Rokovací poriadok z 11.5.1993
- Organizačný poriadok z 1.6.2002
- Kancelársky poriadok z 1.6.2002 (predtým platili poriadky z 1.1.1999, 1.6.1995, a 14.12.1993).
- Pracovný poriadok z 13.5.2002
- Skartačný poriadok z 1.1.1999 a ďalšie početné smernice, služobné predpisy, opatrenia, príkazy, poriadky a zásady.
Rokovací poriadok Pls 1/93 pritom plynule nadväzoval na úpravu spred roku 1993. Najvyšší súd však nerozhodoval už len v 3-členných, ale aj 5-členných senátoch. Rozšírené senáty rozhodovali o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov, ktoré rozhodli o riadnom opravnom prostriedku. Senáty pritom tiež mohli v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou podať Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania.
Štvordelenie kolégií zostalo zachované z predchádzajúceho obdobia, spolu s ich primárnym poslaním – zaujímania stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov. Návrh na zaujatie stanoviska mohol podľa tohto Rokovacieho poriadku predložiť aj minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor.
Zachovaný zostal aj kárny senát na čele s predsedom, ktorý predsedal štyrom ďalším členom. Návrhy na začatie kárneho konania podával predseda NS SR.
Podľa rokovacieho poriadku mal podpredseda súdu na starosti vydávanie Zbierky stanovísk a rozhodnutí súdov SR. V roku 1998 sa aktuálne pripravoval aj nový obal na Zbierku stanovísk a rozhodnutí súdov SR – obálku navrhol akademický maliar František Blaško. Zrealizovala sa vtedy tiež aj dodnes platná zmena názvu Zbierky rozhodnutí a stanovísk súdov SR na Zbierku stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR. Zároveň sa pracovalo aj na galérii predsedov najvyššieho súdu a na publikácii k dejinám najvyššieho súdu, tieto pokusy sa však nedotiahli do úspešného konca...“