Vážený pán predseda Ústavného súdu SR,
Vážený pán predseda Najvyššieho súdu ČR,
Vážený pán predseda Súdnej rady SR,
Vážený pán predseda Najvyššieho správneho súdu SR,
Vážený pán Verejný ochranca práv,
Vážený pán štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR,
vážené sudkyne, vážení sudcovia,
ctení hostia, vážené dámy, vážení páni,
dovoľte mi, aby som Vás všetkých srdečne privítal a poďakoval Vám, že ste prijali moje pozvanie, aby sme si spoločne pripomenuli 30-te výročie existencie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky oficiálne vznikol 1. januára 1993. Išlo o obdobie, keď sa už kreovanie súdnej moci mohlo oprieť o demokratické hodnoty, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila. Justícia stavala na reformných prvkoch, zmenil sa princíp ustanovovania sudcov do funkcie a spôsob stanovenia ich funkčného obdobia, teda atribúty, ktoré majú kľúčový význam pre nezávislosť a nestrannosť sudcov pri výkone svojej funkcie.
Za uplynulých 30 rokov vstupovalo do formovania slovenskej justície mnoho spoločenských zmien, z ktorých niektoré mali a majú zásadný vplyv na smerovanie Najvyššieho súd Slovenskej republiky. Za takýto moment považujem vstup Slovenskej republiky do Rady Európy a Európskej únie, čím sa pre nás sudcov stala záväznou aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu. Týmto sa aj Najvyšší súd, ako súčasť nezávislej súdnej moci, prihlásil k európskym hodnotám, ktorých váhu je potrebné pripomínať si aj dnes. Je dôležité, že Najvyšší súd je jasne ukotvený v Európe, a to nielen hodnotovo, ale aj svojou účasťou v medzinárodných štruktúrach. Práve to nám vytvára priestor, aby sme s našimi partnermi viedli rovnocenný dialóg na nadnárodnej úrovni a umožňuje nám držať krok s tými, ktorí razia myšlienku moderného súdnictva.
Najvyšší súd sa pripája k myšlienke budovania moderného súdnictva, k princípu otvorenej justície - súdnictva, ktoré má dôveru ľudí. Mrzí ma, že obraz súdnictva v očiach verejnosti nie je dlhodobo dobrý, ale som presvedčený, že poctivou prácou vieme postupne posilniť dôveru ľudí v súdnu moc. Je potrebné vrátiť sa k myšlienke, že súdna moc pochádza od ľudí, ktorí právom očakávajú, že súdy budú rozhodovať zákonne a spravodlivo a najmä, čo je na Slovensku veľký problém, v primeranom, čo možno v najkratšom čase. Ak sa to podarilo v okolitých krajinách, tak musíme uveriť a najmä urobiť všetko preto, aby slovenský občan mal rovnako bezodkladný prístup k spravodlivosti.
Za veľmi dôležité v tejto oblasti považujem aj to, aby ľudia našim rozhodnutiam rozumeli, aby chápali, prečo súd rozhodol ako rozhodol, čím by sme výrazne posilnili vnímanie nezávislosti súdov zo strany ľudí. Nápomocná v tomto smere by mohla byť aj vyššia miera zdržanlivosti politikov vo vzťahu k spochybňovaniu či hodnoteniu súdnych rozhodnutí, čo v konečnom dôsledku neprispieva k zvyšovaniu dôvery v súdne inštitúcie.
Z pohľadu občana je dôležité, aby nedochádzalo ku dvojkoľajnosti pri rozhodovaní. V tomto smere má Najvyšší súd, ako zjednocovateľ rozhodnutí, nenahraditeľné miesto. Naše rozhodnutia, judikatúra sú dnes relevantným prameňom práva a dôležitým kompasom pre rozhodovanie súdov nižšej inštancie. Preto by sme mali tejto našej ťažiskovej agende venovať patričnú pozornosť a pristupovať k nej s maximálnou zodpovednosťou. V tejto súvislosti ma teší, že sa nám podarilo zriadiť špeciálne zjednocovacie senáty, ktoré prispejú k predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, zníženiu súdivosti, a najmä zrýchlenie súdnych konaní.
Treba na tomto mieste zdôrazniť, že Najvyšší súd má ambíciu byť lídrom v rozhodovacej činnosti, naše odhodlanie je však len polovica úspechu. Považujem za dôležité dnes hovoriť aj o prekážkach, či faktoroch, ktoré našu činnosť brzdia. Nie, aby sme sa sťažovali, ale aby ich verejnosť navnímala a kompetentní, za našej maximálnej súčinnosti, riešili.
Hovorím napríklad o personálnej obsadenosti súdov, ktorá je výrazne poddimenzovaná. Narážame na problém výberu nových sudcov. Vekovo starší sudcovia odchádzajú do dôchodku a ich nahrádzanie je dosť pomalé, čím sa výkon súdnictva môže časom dostať do krízy. Generačná výmena sudcov je dlhodobý a zložitý proces, spôsob ich výberu je príliš komplikovaný a preto stojí za úvahu jeho zjednodušenie tak, aby sa zabezpečilo plynulé prechádzanie a zároveň naplnenie kariérneho postupu sudcov. Na Najvyššom súde posilňujeme personálnu politiku navýšením odborného personálu, najmä navýšením počtu asistentov sudcov, no výpadok z roku 2020, keď do dôchodku odišla takmer tretina sudcov Najvyššieho súdu stále bytostne pociťujeme. Rovnako tak pociťujeme neprítomnosť našich kolegov – sudcov správneho kolégia, ktorí vytvorili pevnú kostru Najvyššieho správneho súdu a na ktorých pri príležitosti 30. výročia nášho súdu nemožno zabudnúť.
Na okraj nemožno stavať ani tému materiálno technického zázemia pre sudcov a zamestnancov. Pravidelne upozorňujeme na mimoriadne náročné podmienky na výkon súdnictva, najmä na fakt, že Najvyšší súd aktuálne, z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu budovy na Župnom námestí, vykonáva svoju činnosť v štyroch budovách. Tento stav považujem z pohľadu efektívnosti výkonu súdnictva, ale najmä z pohľadu vynaložených verejných prostriedkov za trvalo neudržateľný a môžem vás ubezpečiť, že vytvorenie funkčného a dôstojného sídla Najvyššieho súdu na Župnom námestí, teda v budove, ktorú máme po dlhodobom úsilí zverenú do správy, je mojou maximálnou prioritou. Dodám, že 1. januára 2017 vznikla Kancelária Najvyššieho súdu, čím došlo nielen k oddeleniu výkonu súdnictva od výkonu správy súdov, ale v priebehu rokov znamená aj navýšenie počtu zamestnancov. Aj preto je dnes potreba dôstojného a funkčného sídla oveľa naliehavejšia. Vážim si prácu každého sudcu, asistenta, zapisovateľa, zamestnanca a som presvedčený, že si zaslúžia adekvátne podmienky na výkon svojej služby občanom.
Vážené dámy, vážení páni, pred nami stojí ešte jedna kľúčová výzva, elektronizácia a digitalizácia, ako zásadný krok k modernému otvorenému a transparentnému súdnictvu. Kontinuálna práca na zlepšovaní prístupu občana k našim rozhodnutiam, orientácie sa v nich, práca na digitalizácii Zbierok Najvyššieho súdu, na novej webovej stránke bude obrovským prínosom. Pozitívne sa to premietne tak smerom k vnútornému chodu organizácie, k sudcom a zamestnancom, ale aj smerom k verejnosti.
Budem pri týchto výzvach optimistický realista. Spoločne sa nám totiž za tri dekády existencie podarilo veľa dobrého a prospešného. Spolupráca s našimi partnermi naprieč justičnými a súdnymi inštitúciami je na nadštandardnej úrovni. Najvyšší súd sa aktívne zapája do odborných diskusií, intenzívne spolupracuje s akademickou obcou, komunikuje s tretím sektorom, pripomienkuje legislatívne zámery. Teší ma, že sa podarilo zaviesť tradíciu stretnutí u pani prezidentky, pretože považujem za dôležité informovať hlavu štátu o aktuálnych témach a dianí v justícii tak, ako som to deklaroval pri menovaní do funkcie. Rovnako aktívni sme aj smerom do zahraničia. Naše vzťahy na nadnárodnej úrovni sú intenzívne, no asi môžem za nás všetkých skonštatovať, že najbližšie vždy budú ukotvené v susednej Českej republike, rozvíjame intenzívne vzťahy spolupráce aj s rakúskym najvyšším súdom, ktorý je k nám vzdialenostne najbližšie. Vo februári 2023 sme dosiahli certifikačným procesom podľa medzinárodnej normy ISO 37001, ako prvá súdna inštitúcia na Slovensku Certifikát v oblasti protikorupčnej manažérskej politiky, ktorý proces bude prebiehať aj v budúcnosti.
Vážené dámy, vážení páni, dnes si spoločne pripomíname 30. rokov existencie Najvyššieho súdu. Za tento čas sa ukázalo, ako krehká môže byť nezávislosť súdnej moci, ako môžu dobre myslené zmeny spôsobiť nespočetné komplikácie, ako môžu búrky a víchrice pošpiniť sudcovský talár. Rovnako tak sa však ukázalo, že sudcovský stav je schopný sebareflexie, že chce pracovať pre občana a záleží mu na dôvere a má ambíciu dosiahnuť profesionálne, efektívne, ale hlavne dôveryhodné súdnictvo. Súdnictvo, ktoré bude schopné a spôsobilé v primeranom čase poskytnúť ochranu právam a právom chránených záujmov ľudí.
Známy nemecký spisovateľ, filantrop a esejista Thomas Mann povedal, že „Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť.“ Preto aj tridsiate výročie vzniku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné vnímať v historickom kontexte. Najvyšší súd je inštitúciou nadväzujúcou na viac ako storočnú tradíciu súdnictva, ktoré malo chrániť a ctiť práva ľudí nielen v obdobiach slobody a demokracie, ale aj v časoch vojny a neslobody.
Pohľad do minulosti mnoho prezrádza o budúcom vývoji súdnictva a kladie otázky k jeho ďalšiemu smerovaniu. Považujem preto za dôležité poznať historické súvislosti, kľúčové medzníky a zaujať k nim jasný hodnotový postoj a preto ma nesmierne teší, že súčasťou dnešného slávnostného podujatia bude aj predstavenie publikácie „Najvyšší súd Slovenskej republiky“.
Ďakujem za vašu pozornosť!