Tlačové komuniké k obchodnoprávnej veci sp. zn. 2Obdo/16/2022
Dňa 14. júna 2023 senát obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. 2Obdo/16/2022. V prejednávanom spore bolo predmetom skúmania určenie pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania z titulu úverovej zmluvy, zabezpečenej záložným právom, kedy takáto pohľadávka bola postúpená z pôvodného žalobcu na postupníka (žalobcu). Postúpeniu tzv. inej pohľadávky v konkurznom konaní predchádzalo oznámenie pôvodného žalobcu o odmietnutí vyhlásenia o ručení.
Kľúčovou otázkou, ktorá zakladala žalované právo bolo vo všeobecnosti stanoviť, či v zmysle ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka je pre vznik ručenia potrebný súhlas veriteľa s ručením, hoci toto ustanovenie takýto súhlas nevyžaduje. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení konštatoval, že „napriek tomu, že Obchodný zákonník dohodu účastníkov pri právnom inštitúte ručenia výslovne nespomína, z dôvodu právnej istoty je potrebné pri vzniku ručenia vychádzať z prezumovanej akceptácie veriteľa s ručením, čím nemožno zakladať tento právny inštitút výlučne na základe jednostranného právneho úkonu ručiteľa.“ Dovolací súd je toho názoru, že pokiaľ súdy konajúce v prejednávanom prípade dospeli k záveru, že „ručenie vzniká jednostranným písomným vyhlásením ručiteľa, to však neznamená, s prihliadnutím na obsah a účel inštitútu ručenia, ktorý má posilniť pozíciu veriteľa, aby bol veriteľovi ručiteľ vnútený. Veriteľovi nemožno uprieť možnosť rozhodnúť, či ručiteľské vyhlásenie s poskytnutím plnenia bude hodnotiť ako účinné alebo nie,“ tak predmetnú vec posúdili správne.