Tlačové komuniké k občianskoprávnej veci sp. zn. 7Cdo/98/2021
Dňa 27.04.2023 senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. 7Cdo/98/2021. Predmetom tejto občianskoprávnej veci bol spor fyzickej osoby na strane žalobcu a Slovenskej republiky, za ktorú konalo Ministerstvo spravodlivosti SR, na strane žalovanej o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Dovolací súd dovolanie žalovanej zamietol podľa § 448 CSP, keďže po jeho preskúmaní dospel k záveru, že predmetné dovolanie žalovanej neopodstatnene smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
V súvislosti s prejedávanou vecou dovolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že „vo výnimočných prípadoch možno vychádzať z nezákonnosti trestného stíhania konkrétnej osoby, ktorej bolo stíhanie zastavené z objektívnej príčiny jej smrti, keď konečné rozhodnutie v trestnom konaní zakladajúce nezákonnosť trestného stíhania ostatných spoluobvinených, neobsahuje rozdielne posúdenie skutku voči zomrelej osobe, resp. z neho nevyplývajú žiadne špeciálne okolnosti pre takéto rozdielne posúdenie. Dovolací súd bol toho názoru, že prípadným akceptovaním argumentácie žalovanej by sa poprel cieľ zákonodarcu sledovaný zákonom o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.“
Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí ďalej konštatoval, že by bolo „v rozpore s dobrými mravmi a účelom zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, aby sa žalovaná zbavila zodpovednosti za škodu len z toho dôvodu, že manžel žalobkyne v priebehu trestného konania zomrel a nebolo tak možné voči nemu zastaviť trestné stíhanie z dôvodu, že skutok nebol trestným činom, ale len formálne z dôvodu jeho úmrtia.“
V otázke premlčacej lehoty na uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. dovolací súd uvádza, že táto „začne u zomrelej osoby v tomto prípade plynúť rovnako ako u spoluobvinených právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení ich trestného stíhania z dôvodu, že skutok pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, nie je trestným činom.“