Tlačové komuniké k rozhodnutiam vo veciach obchodnoprávnych: sp. zn. 5Obdo/18/2022, sp. zn. 5Obdo/39/2021
Komuniké 5Obdo/18/2022
Dňa 31. januára 2023 bol vo veci vedenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Obdo/18/2022 senátom obchodnoprávneho kolégia zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore o zrušenie oddlženia, vyhlásený rozsudok, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4CoKR/22/2021-87 zo dňa 21. apríla 2021 zamietol.
Dovolací súd v danej veci riešil otázky súvisiace s možnosťou zrušenia oddlženia, ktoré v súčasnosti súdy riešia na základe podaní veriteľov tých dlžníkov, ktorí už procesom oddlženia podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení prešli, pričom veritelia tvrdia tzv. nepoctivý zámer dlžníka pri oddlžení.
Dovolací súd uzavrel, že dôkazné bremeno preukázať nepoctivý zámer je na žalobcovi, a pokiaľ žalobca ako dôvod nepoctivého zámeru uvádzal výlučne existenciu platobnej schopnosti, mal uniesť dôkazné bremeno o tom, že žalobca bol platobne schopný v čase podania návrhu na oddlženie. Samotné tvrdenie o čiastočných úhradách pohľadávky v rámci exekúcie toto nepreukazuje, ale naopak, tento stav preukazuje len tú skutočnosť, že žalovaný nedisponoval žiadnym finančným majetkom, ktorý by bol spôsobilý na úhradu celej pohľadávky žalobcu. Pri hodnotení poctivosti zámeru dlžníka je potrebné zohľadniť všetky okolnosti spočívajúce v majetkových aj osobných pomeroch dlžníka, a v tomto konkrétnom prípade s prihliadnutím na samotnú výšku pohľadávky vo vzťahu k ostatným nákladom dlžníka, najmä na zabezpečenie výživného pre maloleté dieťa ako aj nákladov potrebných na prežitie.
Komuniké 5Obdo/39/2021
Dňa 7. decembra 2022 bol vo veci vedenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Obdo/39/2021 senátom obchodnoprávneho kolégia zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky, vyhlásený rozsudok, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/121/2019-497 zo dňa 01.12.2020 zamietol.
Dovolací súd v danej veci riešil otázky súvisiace s finančným leasingom medzi podnikateľskými subjektami, jeho základným účelom, právnym charakterom zmluvy o finančnom leasingu a následkami po jej predčasnom skončení. Dovolací súd o. i. uzavrel, že leasingové splátky, hoci sú často označované za nájomné, sa neviažu k možnosti predmet leasingu užívať, ako je tomu u nájomných vzťahov. Prostredníctvom leasingových splátok dochádza k faktickému splácaniu hodnoty predmetu leasingu v priebehu leasingového vzťahu. Podstate finančného leasingu nezodpovedá žiadny zo zmluvných typov upravených v slovenských súkromnoprávnych kódexoch. Zmluvy o finančnom leasingu sú preto v praxi prevažne uzatvárané ako zmluvy nepomenované podľa § 269 ods. 2 ObZ, resp. § 51 OZ. Pokiaľ dôjde k zániku zmluvy pred uplynutím riadnej doby leasingu, môže vzniknúť, vzhľadom k asymetrii vzájomných plnení medzi poskytovateľom a príjemcom leasingu, viacero finančných nárokov. Pokiaľ právo, na základe ktorého leasingový prenajímateľ realizoval odobratie predmetu leasingu a jeho ďalší predaj po predčasnom skončení leasingovej zmluvy z dôvodov na strane leasingového nájomcu, predstavuje vlastnícke právo leasingového prenajímateľa, pričom pri výkone tohto práva nebolo preukázané jeho zneužitie na úkor žalovaného, potom takéto konanie nie je možné považovať za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku. Pri predaji predmetu leasingu je leasingový prenajímateľ povinný postupovať s náležitou starostlivosťou. Ak by sa predajná cena predmetu leasingu podstatne odchyľovala od obvyklej ceny, je potrebné pri odpočte vyjsť z tejto obvyklej ceny. Tak isto v prípade, že by si leasingový prenajímateľ predmet leasingu ponechal, prináleží leasingovému nájomcovi obvyklá cena vráteného predmetu leasingu.
Právo leasingového nájomcu na vrátenie výťažku z predaja predmetu leasingu možno vyvodiť z § 351 ods. 2 ObZ.